Sociálna fóbia a ine

Ahojte. Po mesiaci a pol som sa vrátila z psychiatrie. Som rada že som mala tu možnosť riešiť problemy ktoré som mala a vlasti i mam. Dost mi to tam pomohlo. Našla som vela ludi s ktorými bola sranda a ktorý mi tiež boli ochotný pomôcť mi a hlavne vypočut. Netvrdim, že som uplne iný človek to nie ale je to lepšie. Pozeram sa na život z ineho pohladu. Mám dojem že sa mi otvorili oči po tomto pobyte. Musim uznať, že ten režim bol zaujmavý ale čo je pre mna ešte viac zaujmavejšie je to kedy dojde prepuštacia sprava psychiatrovi a čo do nej dali. Rada by som to vedela. A k tomu ako sa hovori, že su tam iba blazni by som povedala asi tolko, žiadneho som tam nevidela. Videla som ludi, ktorý už nezvládli svoje problemy tak ako ja. Ludi  ktorý sa to snažili riešiť po svojom a žial bohu nie prave najlepšou cestou. Tým to sa chcem i prihovorit, že takýchto ludi netreba odsudzovat alebo neako ponižovať. Su to ludia ako vy či ja. Nikdy nikdo z vás nemôže povedat ja sam tam nikdy nedostanem. Lebo sa môžete kruto mýlit. Ja som to tiež tak hovorila a dostala som sa tam. Nie je to tam zle. Mate čas rozmýšlat o tom v čom ste spravili chybu čo by sa ešte zachranit dalo a na čo je už neskoro. Ako hovorim mne to naozaj vela dalo.

Teraz k veci posledna myšlienka. Pokial mate neaké problemy, ktoré už neviete ako riešit. Skuste sa obratit na odborníka važne by vam vedel pomôct. Len neskušajte robiť hlúposti ako ja. (sebevražda - sebapoškodzovanie) tým sa nič nerie. A koniec koncov i tato spoločnost je tak nastavena že si vas aj tak nikdo nevšimne viete čo chcem povedat.