Viem týmto čo napíšem vás niako nepotešim ani neviem prečo to sem píšem ved niečo podobne tu už je. :( Možno že len si myslim že ak to poviem tak nadobudnem novú silu alebo najdem nový spôsob boja proti týmto mojim demonom. Je mi hrozne zle. Stale mam pocit že každého len otravujem a bolo pre všetkých lepšie keby som nebola. No nechcem umriet ale zaroven sa citim tak strašne sama a opustena.
Nemam priatelov ani chalana. Stale velký pocit uzkosti a smutku ktorému sa cez všetký moje sily darí prežit. Nemam rada to počasie tieto sychrave dni. To mi vyäčšinou ešte väčšmi klesne nalada ktora je už aj bez tak moc dole. Navyše ked to na mna pride tak beriem žiletku a porežem sa nie hlboko su to len škrabance ale mam ich po obydvoch rukach. Pri tom mam pocit slobody a kludu ktorý som už dlho inak nepoznala.
Chcem s tým prestať lenže on je to začarovaný kruh. Čím dlhšie odolávam tým nutkavým myšlienkam tým sylnejšie su. Ten pocit uvolnenia pri tom mi moc nepomaha skôr mi ubližuje. Po vykonani tej hroznej veci mi je ešte horšie než na začiatku ale je to ako droga bez ktorej nemôžete žit. Bojim sa o tom hovorit lebo viem že ostatných je to nepredstavitelne.
Je to zaujmave fyzicka bolest nie je až taka velka možno je to i tým že sa mysel v tedy niekam vzdiali preč. Ked si nato mam spomenut tak to nevidim jasne ale skôr ako neaký sen alebo ako keby som pri tom bola v neakom tranze ktorý ma pohlti ako keby som v tedy nevnímala realitu. Pri tom mam hlavu čistu nijake myšlienky len ticho a ja....
Viem že vam sa to zda strašne ja si dobre uvädomujem že moje konanie nie je dobre práve preto mam aj ten pocit hroznej hamby a smutku ked si na to spomeniem no nemôžem si pomôcť. Aj ked viem že to potom olutujem aj tak ma tie pocity prinutia to urobit.
Potrebujem niektoho alebo niečo čo by ma kontrolovalo a zabranilo mi to urobiť. Našim sa to bojim povedať ved ktorý rodič chce vidieť svoje dieta doranane.
Ach čo sa toho nikdy nezbavim ...... :( :((((
Komentáre
A čo vlastne robíš?
.
Tiez ma napadol jeden film "Thirteen" , http://imdb.com/title/tt0328538/ , je tam pribeh slecny , ktorej detstvo sa zacalo tiez uberat inym sposobom ..mimo ine sa rezala.
Tento film ti ponukam preto , ze matka v nom reagovala na tento fakt uplne inak ako by clovek ocakaval... Netvrdim ze tvoji rodicia , budu takto reagovat ani ze im to musis povedat, ale za uvazenie to stoji. Ludi netreba podcenovat a hlavne sa nehanb za to co robis .
Neni vsetko cierne a biele . To co ti ubizuje ale opakovane laka ta stimuluje a stimulaciu alebo odhalis a nahradis alebo jej podlahnes znova. A ak ti nazor ludi nepomaha , tak ti moze byt uprimne povedane u prdele :)
Joana
za pokus by stálo aj vyhľadať pomoc psychoterapeuta. skús na webe nájsť takého, ktorý by ti vedel poskytnúť podporu aj cez e-mail, a keď k nemu získaš dôveru, môžeš ho vyhľadať aj osobne.
tvoj problém je riešiteľný, no keď budeš naň sama, bude to ťažšie.
držím ti palce :).
zaujimavelud
to hfw
Nevies ako to je s tym, ako ta mozu hospitalizovat ked si plnolety a pri akych diagnozach bez tvojho suhlasu ? Ja pravdupovediac o tom nic neviem a momentalne sa nemam ani koho spytat. Aj ked sa mi zda, ze s joankinou diagnozou jej ziadna hospitalizacia nehrozi, ale mozem sa mylit...
:) ahoj joanka
či to povedať rodičom? ..ak by som mala dcéru, ktorú niečo trápi, bola by som šťastná, keby sa mi dokázala zveriť aj s tým najhorším, nezáležalo by mi na ničom inom, len na tom, aby som jej pomohla, tvoji rodičia ťa istotne milujú, žiadny rodič nechce zažiť smrť svojho dieťaťa a do konca života by si vyčítali, že ti nedokázali pomôcť, že si nič nevšimli, pomôž im pochopiť, čo sa s tebou deje...sú to prví ľudia, ktorým na tebe záleží...
nevzdávaj to skôr, ako začneš...človek sa so sebou vyrovnáva celý život...tiež som smutná, keď už ďalej nevládzem a myslím na smrť, v podstate je to dosť často, no verím, že sa to raz zmení....chcem, aby sa to raz zmenilo a bojujem so svojimi démonmi, snažím sa to zmeniť...ak to chceš aj ty, nikto iný to nedokáže, len Ty, nikto ti v tomnezabráni, len Ty...hm a či ťa psychiater hospitalizuje? tiež si myslím, že nie...keby to aj urobil, ide o teba, o tvoj život, čo je asi to najdôležitejšie, čo máš...je to človek, ktorý ti chce pomôcť a sama budeš cítiť, či je tým správnym človekom...vyber si ho ;) verím tvojmu úsudku a intuícii...pravdepodobne si veľmi citlivé dievča a dokážeš to rozpoznať :)
tento článok bol tvojim prvým krôčikom a verím, že ich urobíš ešte veľmi veľa, držím ti pršteky :)