Aby som začala pekne od začiatku mam diagnostikovanu Socialnu fóbiu(SF). Ten kto ju ma vie ake svinstvo to je. Tužite po skupine priatelov s ktorými by ste sa stretavali a smiali sa ale ked sa už dostanete do takej situacie necitite sa v tedy dobre a musite preč. Nemôžem ist už ani do obchodu bez toho aby niekto išiel so mnou mam strach ked idem vysypať kôš alebo len tak videm na zahradu mam pocit ako keby ma všetci na okolo pozorovali a čakali čo spravim ako sa zachovam. Viem je to šialene ale nemôžem si pomôcť. Kamaradou skoro nemam teda už vôbec kedže sa pobrali na intraky a ja som tu ostala sama. Chalana tiež nemam ked sa na neho nemôžem ani pozrieť. Každému človeku uhýbam pohladom. V spoločnosti sa bojim čo i len pohnut aby som na seba nevniesla neakú pozornost.
Navyše ma teraz čaka ešte nova škola výška. To nehovorim o tom strachu. Večer nemôžem spavať čo ma napadajú všeliake myšlienky. Pred časom som sa chcela i zabyť bola som tak blýzko že som už stala na nadjazde a chcela skočiť dole jedine čo ma v tedy zastavilo bola ta moja SF lebo okolo začali prechadzať ludia a tak som rýchlo odišla aby si ma nevšimly. Myšlienky na smrť su trochu potlačene ale niekedy ma to ešte nuti to urobiť čo je horšie je to že som si začala ruky rezat žiletkou. Tie rany su čoraz tým viac hlbšie. Chcela by som s tým prestať no nie je to možne. Lebo ked to robim tak je to take uvolnujúce ta strašna uzkost zrazu pomynie obavy zrazu zmyznu a ja sa na chvilu citim važne slobodna. To nutkanie je tak sylne že tomu nedokažem odolať a čim dlhšie odolavam tým silnejšie je.
Mám strach že ak to poviem tomu môjmu psychiatrovi pošle ma na psychiatriu.Čo si o tom myslite vy? aký je váš nazor na toto? Poslal by ma tam?
Komentáre
ahoj
ja ti poslem len jeden link, mozno ti pomoze pri rozhodovani :)